AtletIS - Športový informačný systém
slide1
slide2
slide3
Infopanel
obrázek

Vážení priaznivci atletiky, vážení členovia klubov SAZ,

Slovenský atletický zväz v týchto dňoch finišuje s prípravami ostrého spustenia novej webovej stránky SAZ na novej doméne atletika.sk, ktorú sa nám podarilo po mnohých rokoch získať. Preto si Vás dovoľujeme požiadať o trpezlivosť pri problémoch, ktoré s týmto presunom vznikajú. Nová stránka by mala byť plne funkčná do 25.1.2018. Ak sa tak stane, tak na ňu budete automaticky presmerovaní aj v prípade zadania názvu pôvodnej domény. Veríme, že nová stránka pre Vás bude znamenať prehľadnejší a jednoduchší prístup ku všetkým informáciám, ktoré budete vyhľadávať.
Už dnes však máme zaistený kompletný servis k jednotlivým pripravovaným pretekom ako sú propozície, prihlasovanie, výsledky a štatistika. Dostanete sa k ním jednoducho kliknutím na sekciu “preteky” a budete automaticky presmerovaní na nový portal.
V prípade akýchkoľvek otázok môžete kedykoľvek kontaktovať zodpovedných funkcionárov a zamestnancov SAZ alebo priamo generálneho sekretára SAZ V.Gubrického (0905/278836).


obrázek

obrázek obrázek obrázek obrázek obrázek obrázek obrázek obrázek


Tréningy v Športovej hale Elán 2017/2018

Dovoľujeme si vás touto cestou informovať o rozšírení ponuky tréningov pre atlétov z dôvodu uvoľnenia hodín FTVŠ a to:
• 04.01.- 31.01.2018, pondelky a štvrtky v čase od 08:30 do 13:00 hod
• 01.02. – 15.02.2018, pondelky a štvrtky v čase od 11:00 do 13:00 hod

Dovoľujeme si vás touto cestou informovať o zrušení tréningu v ŠH Elán v piatok 19.01.2018 v čase od 09:30 do 17:00 hod z dôvodu konania „ATLETICKÉHO MÍTINGU“.

Dovoľujeme si vás touto cestou informovať o zrušení tréningu v ŠH Elán v piatok 26.01.2018 pre subjekt „SAZ a NŠC“ z dôvodu konania atletického podujatia „LATKA PIATICH MIEST“.

Dovoľujeme si vás touto cestou informovať o zrušení tréningu v ŠH Elán v piatok 09.02.2018 v čase od 9:30 do 17:00 hod pre subjekty SAZ a NŠC, z dôvodu konania atletického podujatia „ATLETICKÝ PIATOK".

Za porozumenie a ústretovosť vám vopred veľmi pekne ďakujeme.

Pondelok 15:00 – 16:30 h
Utorok 09:30 – 12:00 h 15:00 – 17:00 h 21:30 – 22:30 h
Streda 13:30 – 14:30 h
Štvrtok 15:00 – 17:00 h
Piatok 09:30 – 12:00 h 15:00 – 17:00 h

Žiadame všetkých atlétov a trénerov, aby sa pred vstupom na atletický ovál ŠH Elán prezuli!!!

Strana 1 z 467 > >>
commonArticle.Name

Jozef Urban vyhral v posledný deň roka 2017 Horovskú desiatku.

Silvestrovské a koncoročné behy na Slovensku – výsledky

BRATISLAVA 31. decembra 2017 (SAZ – GB)

HOROVCE (34. ročník Horovskej desiatky)

Muži (10 km): 1. Jozef Urban (TJ Obal servis Košice/Magneti Marelli) 32:39, 2. Patrik Vyšňovský (MBO Strážske) 33:52, 3. Michal Ivančo (ŠK Banské) 36:08.

Ženy (10 km): 1. Zuzana Stanovčáková (Vranov n/T.) 41:38, 2. Zuzana Bosáková (Prešov) 42:38, 3. Veronika Platková (cyklocentrum.eu) 43:59.

 

BRATISLAVA (29. ročník Silvestrovského behu cez bratislavské mosty)

Muži (10,3 km): 1. Marek Hladík (BK HNTN Bratislava) 34:28, 2. Boris Csiba (Slávia UK Bratislava) 34:56, 3. Pavol Bukovác (behame.sk) 36:55.

Ženy (10,3 km): 1. Nikola Čorbová (behame.sk) 40:32, 2. Lucia Kovalančíková (Hadveo B. Bystrica) 41:19, 3. Diana Tešovičová (ProCycling) 42:01.

 

SENICA (32. ročník Silvestrovského behu)

Muži (8 km): 1. Jakub Valachovič (AC Malacky) 25:03, 2. Václav Dobeš 27:34, 3. Dušan Tomčal (obaja ČR) 27:40.

Ženy (4 km): 1. Zuzana Švejdová (AK Borský Svätý Jur) 16:45, 2. Mária Truissard (AK Junior Holíč) 17:35, 3. Blažena Kocúriková (ŠK Jablonica) 17:37.

 

DOLNÉ OREŠANY (46. ročník Silvestrovského krosu)

Muži (6,5 km): 1. Medard Féder (AŠK Pezinok) 25:35, 2. Martin Halász (RunningPro)  26:09, 3. Richard Chrappa (Elite Team Orca Bratislava) 26:57.

Ženy (6,5 km): 1. Denisa Kušnierová (Trail Runners Trnava) 31:38, 2. Dagmar Vargová (AK Bojničky) 32:04, 3. Alexandra Lalová (Pezinok) 33:39.

 

PREŠOV (32. ročník Silvestrovského behu)

Muži (7 km): 1. Jaroslav Szabo (TJ Obal Servis Košice) 23:47,8, 2. Rastislav Skubeň (OS SR Košice) 24:12,0, 3. Oliver Ringer (Maras team Prešov) 24:40,9.

Ženy (7 km): 1. Andrea Hudáková (Active life Košice) 28:31,0, 2. Sandra Ivanková (KOB) 29:56,3, 3. Erika Ondrijová (MTC Vyšná Šebastová) 30:00,2.

 

PIEŠŤANY (52. ročník Silvestrovského behu medzi mostami)

Muži (10 km): 1. Ondrej Kubo (SN Triathlon Bratislava) 35:45, 2. Marek Štefanka (Šípkové) 35:55, 3. Filip Moravec (TJ Spartak Myjava) 36:23.

Muži (5 km): 1. Jozef Repčík (BK HNTN Bratislava) 16:18, 2. Milan Kazík (Prašník) 18:45, 3. Jakub Hodul (TJ Družba Piešťany) 19:44.

Ženy (2,5 km): 1. Jana Úradníková (TJ Družba Piešťany) 9:20, 2. Lýdia Drahovská (ŠBR Piešťany) 9:41, 3. Agáta Malíková 10:29.

 

VEĽKÉ VOZOKANY (23. ročník Silvestrovského behu)

Muži (9,6 km): 1. Matúš Verbovský (ŠK Atléti BS Ban. Štiavnica) 32:15, 2. Jakub Mészáros (ŠK Atóm Levice) 32:48, 3. Matej Páleník (BK Pyxida Čierne Kľačany) 33:02.

Ženy (9,6 km): 1. Katarína Bátovská (AK Tlmače) 39:58, 2. Jana Mácsaiová (Levice) 40:55, 3. Lenka Lomnická (ŠK Achiles Handlová) 42:54.

 

DUBNICA NAD VÁHOM (23. ročník Silvestrovského behu na tartane – Memoriál Pavla Rajca)

Muži (5000 m): 1. Jozef Bubeník (BK J. Gabčíka Žilina) 16:00,44, 2. Miroslav Ilavský (Jogging klub Dubnica) 16:34,40, 3. Ján Križák (AŠK Skalica) 16:40,94.

Ženy (5000 m): 1. Ľubomíra Maníková (AK Spartak Dubnica) 19:12,30, 2. Silvia Šebestianová (BK J. Gabčíka Žilina) 19:18,59, 3. Barbora Chrenková (AK Spartak Dubnica) 19:29,13.

 

POVAŽSKÁ BYSTRICA (2. ročník Zimného behu Považskou Bystricou)

Muži (5,7 km): 1. Roman Vajs (Mintál B. Bystrica) 20:38, 2. Lukáš Martinka (Manín Považská Bystrica) 20:52, 3. Jozef Kasman (Počarová) 22:15.

Ženy (5,7 km): 1. Erika Vraníková (Sparta Považská Bystrica) 22:45, 2. Ivana Líšková (Manín Považská Bystrica) 22:48, 3. Monika Kadlecová (Dohňany) 26:13.

commonArticle.Name

Trio najlepších mužov (zľava): Končoš, Lomnický, Charfreitag. FOTO EVA CHARFREITAGOVÁ

Na 35. ročníku Silvestrovskej ceny v hode bremenom v Trnave Lomnický a Slošárová obhájili prvenstvá spred roka.

TRNAVA 30. decembra 2017 (SAZ - GB)

Sobotný 35. ročník Silvestrovskej ceny v hode 10,5 kg vážiacim bremenom v Trnave, ktorý zorganizoval miestny atletický klub AŠK Slávia, vyhral Marcel Lomnický z banskobystrickej Dukly výkonom 39,95 m. Tridsaťročný rekordér podujatia výkonom 43,76 m z roku 2013, dosiahol svoje jubilejné piate prvenstvo na tomto koncoročnom podujatí (2004, 2013, 2014, 2016, 2017), v porovnaní s vlaňajškom však hodil presne o meter viac. "Som spokojný s víťazstvom, tak ako každý rok, aj teraz sme sa dobre zabavili. Nejde ani o to, kto vyhral, ale aby sme sa všetci vrhači zišli a ukončili rok. Mal som aj dlhšie pokusy ako víťazný, ale mimo výseče. na rekord podujatia som nemal, ale mohlo to byť dnes aj za 40 metrov," uviedol piaty z olympiády v Riu de Janeiro 2016 Marcel Lomnický.

Na druhej priečke skončil už s výrazným odstupom účastník ME 2017 do 23 rokov Karol Končoš (34,40 m), tretí bol 19-násobný víťaz Silvestrovskej ceny, exmajster Európy 2010 a bronzový z MS 2007 v hode kladivom, 40-ročný Libor Charfreitag výkonom 33,73 m, ktorý však na jeseň definitívne ukončil atletickú kariéru. Štvrtú priečku obsadil víťaz z roku 2008 a tohtoročný veteránsky majster Európy v hode bremenom v najnižšej vekovej kategórii od 35 do 39 rokov Jiří Koukal ml. (32,14 m).  

V súťaži žien obhájila prvenstvo guliarska špecialistka Patrícia Slošárová z banskobystrickej Dukly výkonom 14,82 m pred Evou Charfreitagovou ml. (13,50 m), ktorá vyhrala pred dvoma rokmi. Tretia skončila takisto ako vlani Nikola Ganobčíková (12,89 m). 

Ján Malek zo Zavaru, ktorý ako jediný nechýbal na všetkých 35 ročníkoch Silvestrovskej ceny v hode bremenom, obsadil v aktegórii vyteránov 6. miesto výkonom 10,19 m. Zvíťazil Roman Bachratý z AŠK Slávia Trnava výkonom 20,19 m.

Obľúbené koncoročné podujatie, ktorého motto je „Súťažiť môže každý, kto sa prihlási, a neobáva sa, že poletí ďalej ako bremeno“ vo vynovenom vrhačskom sektore zorganizovali manželia-tréneri Eva a Libor Charfreitagovci z AŠK Slávia Trnava v spolupráci s miestnou radnicou.

Výsledky:

Muži: 1. Marcel Lomnický 39,95, 2. Karol Končoš (obaja ŠK Dukla o. z. Banská Bystrica) 34,40, 3. Libor Charfreitag (AŠK Slávia Trnava) 33,73, 4. Jiří Koukal ml. (Spartak Dubnica) 32,14, 5. Daniel Danáč (AC Stavbár Nitra) 29,15, 6. Martin Mistrík (AK Danica Zvolen) 24,29.

Ženy: 1. Patrícia Slošárová (ŠK Dukla o. z. Banská Bystrica) 14,82, 2. Eva Charfreitagová ml. (AŠK Slávia Trnava) 13,50, 3. Nikola Ganobčíková (TJ Orava Dolný Kubín) 12,89.

Veteráni: 1. Roman Bachratý (AŠK Slávia Trnava) 20,19, 2. Anton Orlík (ČR/AK Hodonín) 18,11, 3. Peter Toman (Trnava) 17,44.

commonArticle.Name

Donald Thomas na BBL 2016. FOTO SITA/JAKUB JULÉNY

Bahamčan Thomas si na Štiavničkách vyrovnal v roku 2016 halový rekord 233 cm, do Banskej Bystrici príde aj 6. februára na BBL 2018.

BANSKÁ BYSTRICA 29. decembra 2017 (SAZ – GB)

Organizátori 24. ročníka medzinárodného výškarského mítingu Banskobystrická latka oznámili meno ďalšej hviezdy, ktorá sa 6. februára predstaví v športovej hale na Štiavničkách. Na populárny míting sa vracia majster sveta z roku 2007 Donald Thomas. Tridsaťtriročný Bahamčan si práve pod Urpínom vyrovnal v roku 2016 svoj halový rekord 233 cm, pričom v Banskej Bystrici dosiahol v posledných troch rokoch vždy svoje sezónne maximum pod strechou.

Thomas, víťaz halového IAAF World Indoor Tour 2017, sa momentálne pripravuje na Kube s koučom Guillermom de la Torrem. Jeho cieľ je uspieť na marcových halových majstrovstvách sveta v anglickom Birminghame.

Na BBL 2017 už oznámil svoju účasť Talian Gianmarco Tamberi, úradujúci halový majster sveta z Portlandu 2016 a víťaz banskobystrického podujatia v roku 2016 výkonom 235 cm. Už niekoľko dní je známe i meno prvej prominentnej ženskej účastníčky podujatia. V hale na Štiavničkách sa predstaví česká juniorská hviezda Michaela Hrubá, juniorská majsterka sveta i Európy. Vlani uspela aj na seniorskej scéne, dostala sa do finále na halových ME v Belehrade (6.) i na MS v Londýne (11.) a vo finále Diamantovej ligy obsadila tretiu priečku.

Banskobystrickú latku odvysiela RTVS v priamom prenose na Dvojke.

commonArticle.Name

Jozef Pribilinec s ocenením pre slovenskú športovú legendu. FOTO JÁN LUKY

Ak chce byť niekto úspešný, musí vedieť odčerpať aspoň pol percenta z rezervy, na ktorú človek siahne len v hraničných situáciách, tvrdí Jozef Pribilinec.

BRATISLAVA 29. decembra 2017 (SAZ – GABRIEL BOGDÁNYI)

Bol prvý a do vlaňajška jediný slovenský olympijský víťaz v atletike. Pred Vianocami ho na slávnosti Športovec roka 2017 v Bratislave ako ôsmeho zaradili medzi slovenské športové legendy – po boxerovi Jánovi Zacharovi, hokejistovi Jozefovi Golonkovi, futbalistovi Jozefovi Adamcovi, hádzanárovi Antonovi Frolovi, atlétke (diaľkarke) Eve Šuranovej, krasokorčuliarovi Karolovi Divínovi a gymnastke Marianne Némethovej-Krajčírovej. Olympijský víťaz v chôdzi na 20 km zo Soulu 1988 Jozef Pribilinec v rozhovore pre internetovú stránku Slovenského atletického zväzu prezradil, či neľutuje návrat po päťročnej odmlke v roku 1993, či je pravda, že znova trénuje a chystá sa na veteránske chodecké súťaže, prečo sa nehrnie do trénerskej roboty a prezradil aj to, čo musí mať chodec, ktorý by chcel napodobniť jeho úspechy.

 

Potešilo vás, že slovenskí športoví novinári vás už oficiálne zaradili medzi legendy slovenského športu?

„Klamal by som, ak by som povedal, že mi to nepolichotilo. Každý majster sveta, Európy či olympijský víťaz má vyhradený svoj čas na slávu. Potom však prichádzajú ďalší a zo šampióna sa stáva legenda. Šport je merateľný, aj preto má legendy. U nás ňou však nie som len ja, ale i desiatky ďalších.“

Vaše meno sa spája najmä s triumfom na 20 km na OH 1988 v Soule. Ktorý iný výsledok však považujete za taký, na ktorý rád spomínate a má pre vás zvláštny význam?

„Juniorské ME 1979 v poľskom meste Bydgoszcz, kde som oslávil svoje prvé veľké víťazstvo v kariére. Samozrejme, každý súťaží, aby vyhral, získal medailu. Juniorské európske zlato ma však vystrelilo do vrcholovej atletiky, Bydgoszcz bol odrazový mostík do seniorskej špičky. Približne raz za rok sa mi stane, že si nostalgicky zaspomínam na minulé časy a vtedy sa mi vždy vybavia práve juniorské ME. Mám ich stále v pamäti.“

Po olympiáde v Soule ste pre zdravotné problémy ukončili kariéru, ale v 33 rokoch ste sa nečakane vrátili na scénu a kvalifikovali ste sa na MS 1993 v Stuttgarte. Ako sa spätne dívate na tento nečakaný comeback a stuttgartskú sedemnástu priečku na dvadsiatke?

„Neľutujem ho, vôbec nie! Myslím si, že môj návrat bol celkom úspešný. Fyzicky aj psychicky som sa cítil oddýchnutý, lenže to, o čom som si myslel, že je už zažehnané – problémy s kolenom – prekazilo moje plány. Pri bežnej chôdzi sa zdalo všetko v poriadku, ale akonáhle som koleno výrazne zaťažil, ozvala sa znova bolesť. Keď doktori Bielik a Caban na vyšetrení v Banskej Bystrici zistili, o čo ide, vedel som, že je to definitívny koniec kariéry. Nepomohlo by mi už nič. Z kosti mi museli zbrúsiť sedem milimetrov a moje telo už nebolo vhodné na súťaženie.“

Nedávno sa v zákulisí šepkalo, že Pribilinec znova trénuje a vraj sa intenzívne chystá na nejakú veteránsku súťaž. Je to pravda?

„Ako malý chlapec som chodil so starou mamou na páračky a tam babky všeličo narozprávali...“ (smiech)

Takže nie je pravda, že trénujete a pripravujete sa na návrat na chodeckú scénu?

„Chodil som i zatrénovať a myslím si, že som sa dostal do dobrej formy. V mojom veku to už prioritne nie je o súťažení, ale skôr o udržaní si dobrej fyzickej kondície. Keby som sa vážne naštval, na Svetových hrách veteránov by v súboji so mnou nik nemal šancu. Keď som videl výsledky a zistil som, aký výkon stačí na víťazstvo v mojej kategórii, len som sa usmial, lebo v takom tempe som chodil na tréningoch len zo zábavy.“

Titul majster sveta – aj keď len veteránsky – vás naozaj neláka?

„Poznám kulinárov i kadekoho, kto je majster sveta. Mne veteránsky titul nechýba. Nemusím mať všetko...“ (úsmev)

Ako často sa dostanete na tréning?

„Keď som zistil, že mi roky akosi pribúdajú a je nutné čosi pre seba urobiť, chodil som trénovať každý deň. Dostal som sa už na solídnu úroveň, v pohode som zvládol 15 kilometrov. Pripravoval som sa v okolí nitrianskeho letiska, mal som tam pokoj, nik ma neotravoval. Jediná nevýhoda bola, že trochu viac fúkalo. Teraz som mal chvíľku pauzu z viacerých dôvodov, ale znova sa k chôdzi vrátim. Plánujem trénovať štyri až päťkrát v týždni.“

Na jar hrozilo, že chodeckú päťdesiatku vyradia z programu MS a aj olympijských hier a nahradí ju súťaž miešaných štafiet na 4 x 5000 m na ovále. Napokon chodecká komunita preteky na 50 km  zachránila. Ako ste vnímali snahu o zmenu v chodeckom programe na vrcholných podujatiach?

„Pozrite sa: šport je fenomén, fungujú v ňom vplyvní ľudia, ktorí lobujú za rôzne športy, za rôzne disciplíny. Vždy, keď sa má niekam dostať niečo nové, hľadá sa najslabší článok v starom systéme. Závisí potom od diplomaticko-politickej sily ľudí, ktorí sú za tým, či svoje predstavy aj reálne presadia. Vždy to takto bolo a takto to aj bude. Šport už nie je o súťažení, ideáloch. Šport je vo veľkej miere len výnosný biznis.“

Na Slovensku ste sa trénersky nikdy neangažovali. Neláka vás odovzdať svoje bohaté skúsenosti, najmä vo svetle toho, že s výnimkou úspechov Mateja Tótha zažíva naša chôdza krízu?

„Každá minca má dve strany a hranu. Samozrejme, trénerský chlebíček by ma lákal. No zdá sa mi, že na Slovensku máme toľko múdrych ľudí, že nepotrebujú ani poradiť a ani získať skúsenosti, ktoré už overil čas. Asi chcú všetko zažiť na vlastnej koži, čo im nezazlievam. Zo zahraničia mi každú chvíľu niekto volá a pýta sa, či so mnou môže niečo odkonzultovať. Druhá strana mince je, že mňa by nebavilo trénovať deti a mládež. Zorganizovať nejaké veci, vybaviť pre ne, to áno, ale na každodennú prácu, úprimne priznávam, nie som. Bavilo by ma trénovať dospelých, už hotových chodcov. Myslím si, že som metodicky podkutý tak dobre a mám toľko skúseností, že by som ich vedel doviesť k výborným výsledkom. Nie som však typ človeka, ktorý sa bude ponúkať.“

Okrem dvoch strán mince ste spomenuli aj jej hranu. Čo ste tým mysleli?

„V čase aktívnej kariéry som svojim deťom nedal všetko, čo by si zaslúžili. Trinásť rokov za sebou som bol 250 dní v roku stále na cestách a sústredeniach kde-kade vo svete. Moje deti síce mali slávneho otca, no poznali ho najmä z fotiek v novinách či z televíznych šotov. Nemali otca, s ktorým chodili na výlety, do zoologickej záhrady či na nákupy. Do podobnej situácie sa už nechcem dostať, chcem sa jej vyhnúť, čo by sa mi pri trénovaní špičkových chodcov asi nepodarilo. Z druhého manželstva mám synov, 8 a 11-ročného. Vyslovene si užívam, keď môžeme ísť niekam spolu.“

Medzinárodná asociácia atletických federácií nedávno uznala argumenty Mateja Tótha, ktorými sa bránil proti obvineniam z porušenia antidopingových pravidiel. Ako ste prijali verdikt o jeho nevine?

„Od začiatku som bol presvedčený, že to inak nemôže dopadnúť. Maťo je férový chlap. V žiadnom prípade som si nepripúšťal, že výborné výkony dosahoval nečistou cestou. Vôbec som nepochyboval, že by jeho prípad  mohol dopadnúť inak. Maťo je ntatoľko skúsený, že ak by musel skončiť so športom, vyrovnal by sa s tým. Lenže ak by musel skončiť pre nejakú vyfabulovanú aféru, pričom by bol nevinný, s tým by sa vyrovnával asi ťažko – takisto aj ja. Očistenie jeho mena preňho znamená omnoho viac ako čokoľvek iné. Poprednému športovcovi sa nemôže stať nič horšie, ako skončiť, pričom jeho meno by ostalo devalvované nejakou aférou.“

Čo potrebuje športovec, aby dosiahol úspechy ako vy? Máte zlato z OH i ME, dve striebra z MS...

„Talent a pracovitosť na tréningoch nestačí. Potrebujete aj dobrú psychiku, ktorá v športe urobí zázraky. Ak ste dobrý psychológ, súpera môžete zdolať už pred pretekmi, prípadne ho taktickým divadielkom vyviesť z miery počas nich. Taktiež musíte mať šťastie –  keď sa vám roztrhne v trenírkach guma, alebo vám padne kamienok do tenisiek, je koniec, aj keď ste talent, poctivec či dobrý psychológ. Stále to však nie je všetko. Ak ide športovec naplno, svoj fyzický fond využíva približne na 80 percent. Zvyšok je rezerva, na ktorú ľudský organizmus siahne len v hraničných situáciách. Napríklad pri záchrane svojho dieťaťa, vtedy dokáže ísť za hranicu svojich možností. Ak športovec, ktorý ide na maximum, využije z tejto životnej rezervy pri svojom výkone ešte navyše pol percenta či percento, vtedy má obrovskú šancu zvíťaziť.“

 

KTO JE JOZEF PRIBILINEC

Narodil sa 6. júla 1960 v Kremnici, pochádza z dedinky Kopernica v okrese Žiar nad Hronom.

Pôvodne sa venoval behu na lyžiach, ale potom bez prípravy a v kopačkách vyhral chôdzu na slovenských rezortných hrách v Žiline i na celoštátnej čs. učňovskej olympiáde vo Vítkoviciach.

Po poldruharočnom tréningu sa v Bydgoszczi stal juniorským majstrom Európy 1979 v chôdzi na 10 000 m.

Seniorskú premiéru na 20 km na OH 1980 v Moskve však pretrpel, s úpalom došiel až dvadsiaty (1:42:52,4).

Je jediný slovenský olympijský šampión v 20. storočí, no najskôr zažil striebornú éru: dopochodoval druhý na 20 km na ME 1982 v Aténach, MS  Helsinkách 1983 i Ríme 1987, takisto na halových MS 1987 v Indianapolise na 5000 m.

V roku 1983 na Svetovom pohári v Bergene vyhral preteky na 20 km vo svetovom rekorde 1:19:30.

Zlato získal na stuttgartských ME 1986 na 20 km, na halových ME v Liévine 1987 i Budapešti 1988 na 5000 m.

Dvakrát ho vyhlásili za najlepšieho športovca bývalého Československa (1986, 1988), získal Zlaté kruhy SOV (2000) a v roku 2013 ho uviedli do Siene slávy slovenskej atletiky.

commonArticle.Name

K podujatiu patrí aj zima a sneh, na snímke Libor Charfreitag ml. FOTO SITA/IVAN KOPČÁNI

Silvestrovská cena v hode bremenom sa začne v sobotu 30. decembra o 10.00 h vo vynovenom vrhačskom sektore štadióna AŠK Slávia Trnava.

TRNAVA 28. decembra 2017 (SAZ – GB)

Sobotný 35. ročník Silvestrovskej ceny v hode 10,5 kg vážiacim bremenom v Trnave, ktorý organizuje miestny atletický klub AŠK Slávia, bude mať rejme znova špičkové obsadenie.

Už tradične nebude chýbať domáci Trnavčan, majster Európy z Barcelony 2010 a bronzový z MS 2007 v Osake Libor Charfreitag, ktorý síce na jeseň po dovŕšení štyridsiatky ukončil kariéru, ale stále si trúfa súťažiť s oveľa mladšími vrhačmi.

„Bol som si v týždni dvakrát zahádzať, to je všetko. Žiadna špeciálna príprava. V posilňovni som nebol od leta. Preteky však nevynechám, predsa len, je to naše tradičné, trnavské podujatie,“ uviedol Libor Charfreitag, ktorý vyhral Silvestrovskú cenu v hode bremenom dovedna 19-krát (!).

V sobotu zrejme jubilejné 20. prvenstvo nezíska hlavný favorit je iný – Marcel Lomnický. Od roku 2013 rekordér podujatia výkonom 43,76 m, piaty z olympiády v Riu a dvakrát ôsmy na MS v hode kladivom by mal obhajovať vlaňajší triumf. V Trnave vyhral zatiaľ štyrikrát (2004, 2013, 2014, 2016).

„Marcel sa pýtal na naše preteky už v novembri, tvrdil, že si znova príde zahádzať. Podobne aj jeho sestra Nikola, no jej účasť závisí od rozhodnutia jej trénera Andrása Haklitsa,“ informoval Charfreitag, ktoréhom otec Libor st. a mama Eva sú už roky hlavní organizátori Silvestrovskej ceny v hode bremenom. „Záujem prejavil aj účastník ME do 23 rokov Karol Končoš: pred niekoľkými týždňami sa ma pýtal na presné rozmery a hmotnosť bremena. Žeby si chcel také vyrobiť, aby sa mohol pripraviť čo najlepšie?“

Nebude chýbať ani tohtoročný veteránsky majster Európy v hode bremenom v najnižšej vekovej kategórii od 35 do 39 rokov Jiří Koukal ml., hádzať príde aj tradičný účastník pretekov Roman Bachratý a sľúbil sa aj niekdajší spolužiak Libora Charfreitaga na univerzite Southern Methodist v Dallase, bývalý víťaz behu na 800 m na Svetovej univerziáde 2003 Roman Oravec z Česka.

Vlani vyhral Lomnický výkonom 38,95 m o 84 cm pred Charfreitagom, tretí bol Končoš (35,04 m). V súťaži žien vyhrala premiérovo guliarska špecialistka Patrícia Slošárová (15,75 m) pred obhajkyňou Evou Charfreitagovou ml. (14,73 m). Štartoval aj Ján Malek zo Zavaru, ktorý ako jediný nechýbal na všetkých 34 ročníkoch Silvestrovskej ceny v hode bremenom.

Organizátori z AŠK Slávia Trnava a trnavskej radnice pripravili po pretekoch pre vrhačov chutné občerstvenie – chlebičky, praclíky a výbornú fazuľovicu.

Obľúbené podujatie, ktorého motto je „Súťažiť môže každý, kto sa prihlási, a neobáva sa, že poletí ďalej ako bremeno“, sa začne v sobotu 30. decembra o 10.00 h vo vynovenom vrhačskom sektore štadióna AŠK Slávia. Prví traja v oboch hlavných kategóriách dostanú vecné ceny.

 

PREHĽAD VÍŤAZOV SILVESTROVSKEJ CENY V HODE BREMENOM V TRNAVE

1982 Charfreitag Libor st. 26,50 m

1983 Charfreitag Libor st. 26,26 m

1984 preteky sa nekonali pre veľké snehové záveje

1985 Charfreitag Libor st. 26,20 m

1986 Charfreitag Libor st. výkon nemeraný

1987 Letovanec Ľuboš 28,50 m

1988 Letovanec Ľuboš 29,39 m

1989 Letovanec Ľuboš 30,34 m

1990 Malek Ján 27,88 m

1991 Malek Ján 28,64 m

1992 Malek Ján 25,24 m

1993 Charfreitag Libor ml. 26,77 m

1994 Charfreitag Libor ml. 29,23 m

1995 Charfreitag Libor ml. 33,28 m

1996 Charfreitag Libor ml. 36,23 m

1997 Charfreitag Libor ml. 38,50 m

1998 Charfreitag Libor ml. 40,39 m

1999 Charfreitag Libor ml. 41,36 m

2000 Charfreitag Libor ml. 38,87 m

2001 Charfreitag Libor ml. 42,87 m

2002 Charfreitag Libor ml. 43,24 m

2003 Charfreitag Libor ml. 43,28 m

2004 Lomnický Marcel 31,18 m

2005 Charfreitag Libor ml. 37,60 m

2006 Charfreitag Libor ml. 41,00 m

2007 Charfreitag Libor ml. 41,62 m

2008 Koukal Jiří ml. 29,37 m

2009 Charfreitag Libor ml. 40,00 m

2010 Charfreitag Libor ml. 41,36 m

2011 Charfreitag Libor ml. 41,65 m

2012 Charfreitag Libor ml. 40,39 m

2013 Lomnický Marcel 43,76 m - rekord podujatia

2014 Lomnický Marcel 41,93 m

2015 Charfreitag Libor ml. 40,32 m

2016 Lomnický Marcel 38,95 m

commonArticle.Name

Bývalý popredný slovenský chodec, neskôr tréner a novinár Jozef Polešenský by sa 28. decembra 2017 dožil šesťdesiatky.

TRNAVA 28. decembra 2017 (SITA+GB)

Vo štvrtok 28. decembra 2017 by sa dožil 60 rokov bývalý popredný slovenský chodec, neskôr tréner a novinár Jozef Polešenský. Nedožité jubileum muža, ktorý celý svoj život spojil so športom a najmä atletikou, si jeho priatelia pripomenuli pietnou spomienkou pri hrobe na cintoríne na Kamennej ceste v Trnave.

Rodák z Trnavy začínal najskôr ako futbalista, neskôr sa venoval atletike, predovšetkým chôdzi. Na 20 km bolo jeho životné maximum 1:31:17 h, na 50 km 4:54:43 h. Oba tieto výkony dosiahol na vojenskej základnej službe v Dukle Banská Bystrica v roku 1982. Po skončení kariéry sa v Banskej Bystrici venoval trénerskej práci, bol asistentom trénera československej seniorskej reprezentácie, viedol juniorskú reprezentáciu (1985 – 1987) a jeho rukami prešlo viacero generácií chodcov v Športovom gymnáziu v Banskej Bystrici.

V druhej polovici 90. rokov 20. storočia sa začal venovať športovej novinárčine. Jeho nezameniteľný prejav v role hlásateľa mohli počuť fanúšikovia na takmer všetkých významných slovenských atletických súťažiach (Dudinská päťdesiatka, Záhorácka dvadsiatka, Banskobystrická latka, Atletický most a mnoho ďalších). Komentoval však aj mnoho iných športových podujatí – napríklad motokros či psie záprahy.

V médiách pôsobil ako regionálny spravodajca v tlačových agentúrach SITA a TASR, bol reportérom Rádia Lumen i trnavskej rozhlasovej stanice Forte, spolupracoval aj s banskobystrickou internetovou televíziou ESO.

Jozef Polešenský vlani na konci roka upadol do kómy, z ktorej sa už nikdy neprebral. Zomrel 5. januára 2017.

commonArticle.Name

Fíha! Cenu mi odovzdá hviezdna Martina Moravcová? FOTO JÁN LUKY

Šprintér Ján Volko priznal, že si už zvyká na slávnostný oblek a štvrtá priečka v ankete Športovec roka 2017 je preňho príjemné prekvapenie.

BRATISLAVA 27. decembra 2017 (SAZ – GABRIEL BOGDÁNYI)

Záver roka bol pre Jána Volka celkom netypický. „Lietal“ z jedného vyhlasovania úspešných športovcov na druhé. V slušivom obleku, košeli a kravate ste ho mali možnosť zazrieť azda aj častejšie ako v tréningovom oblečení.

Kolotoč sa začal krútiť 9. novembra, keď ho vyhlásili za slovenského Atléta roka 2017 a zastavil sa 22. decembra dva dni pred Štedrým dňom, keď si prebral ocenenie za štvrtú priečku v prestížnej ankete Športovec roka 2017. Medzitým sa však stal aj laureátom projektu „Študentská osobnosť roka“ v kategórii šport, slovenským Univerzitným športovcom roka a uspel aj v ankete o Najlepšieho športovca Bratislavy.

„Priznám sa, občas mám na takýchto slávnostiach väčší stres ako na pretekoch. Už si však na ne i na oblek pomaly zvykám a sám seba som prichytil pri myšlienke, že sa na tieto slávnosti teším,“ priznal 21-ročný halový vicemajster Európy 2017 v šprinte na 60 m.

Volko sa v elitnej desiatke najúspešnejších športovcov roka ocitol prvý raz v kariére a okamžite atakoval medailové pozície. Zo 133 hlasovacích lístkov chýbal len na 11, na 24 sa jeho meno objavilo na druhom a na 18 na treťom mieste.

„Štvrtá priečka je niečo, o čom sa mi ani len nesnívalo. Tajne som veril, že sa dostanem do desiatky, ale štvrté miesto je pre mňa obrovské prekvapenie. Takisto ako celý môj športový rok a výsledky v ňom,“ skonštatoval šprintér BK HNTN Bratislava. „Som neskutočne šťastný že som až tak vysoko, umiestenie ma prekvapilo. Športoví novinári evidentne ocenili to, čo sa mi spolu s realizačným tímom podarilo dosiahnuť v tomto roku.“

Volko prezradil, že ak by mal šancu hlasovať v ankete Športovec roka 2017, urobil by to isté, čo 129 zo 134 hlasujúcich – na prvú priečku by dal cyklistického virtuóza Petra Sagana.

„Zvíťaziť trikrát za sebou na majstrovstvách sveta je veľká vec, ktorá sa podarí málokomu,“ zdôvodnil dôvod svojho výberu slovenský šprintérsky rekordér. „Ak mám možnosť, záver cyklistických MS si nenechám ujsť a vždy som zvedavý, čo Peter na súperov vymyslí.“

Zverenec trénerskej dvojice Naďa Bendová – Róbert Kresťanko však ešte priznal, že viac ako cestná cyklistika ho baví horská. „K nej inklinujem už dávnejšie,“ poznamenal Volko a na margo výsledkov ankety Športovec roka 2017 ešte dodal, že pre množstvo športových povinností nestíhal podrobne sledovať výkony všetkých našich športovcov.

V prvej desiatke sa v tomto roku ocitli zástupcovia ôsmich športových odvetví. V ktorom by bol Janko totálne ´drevo´?

„Fíha! Ťažká otázka,“ povzdychol si a po chvíľke premýšľania s úsmevom odvetil: „Najväčší nešika by som bol asi v lodi pre vodný slalom. Nikdy som v nej nesedel a ktovie, či by som sa vôbec udržal na vode...“

Šiesty v ankete skončil futbalista Marek Hamšík, ktorý nedávno strelil svoj 116. gól v drese SSC Neapol a o jeden presný zásah prekonal argentínsku legendu Diega Maradonu. Volko bol kedysi tiež futbalista v bratislavskom klube SDM Domino...

„Moje futbalové kvality sa ani zďaleka nepribližujú k Marekovým. Ja som bol málo technický typ, vynikal som predovšetkým rýchlosťou,“ porovnával európsky šampión na 200 m v kategórii do 23 rokov.

Ján Volko absolvoval na prelome novembra a decembra 24-dňové náročné sústredenie v nadmorskej výške 1340 m v juhoafrickom Potchefstroome. Ďalšie príde na rad už od 1. januára 2018 v Ostrave a v tamojšej novučičkej hale ho 25. januára čaká na mítingu Czech Indoor Gala aj medzinárodná premiéra v halovej sezóne 2018.

„Cítim sa celkom dobre, aj keď mi zmena teploty po návrate trochu ublížila – trápilo ma drobné prechladnutie. Okrem toho sa zatiaľ všetko vyvíja presne podľa predpokladov,“ skonštatoval najrýchlejší Slovák.

Volko neleňošil ani počas vianočných sviatkov. Na Štedrý deň síce ešte oddychoval a počas slávnostnej večere si doprial všetky možné dobroty, ktoré sa ocitli na stole, ale v nasledujúcich dňoch už znova „zarezával“ naplno.

„Od pondelka som už znova trénoval a snažil som sa dostať sa do tréningového rytmu,“ prezradil študent Fakulty informatiky a informačných technológií na STU v Bratislave

Rok 2017 bol pre talentovaného bratislavského šprintéra ako z rozprávky. Získal štyri medaily na vrcholných podujatiach, na MS v Londýne sa dostal do semifinále dvojstovky, utvoril 10 slovenských seniorských rekordov i rekord ME do 23 rokov na 200 m časom 20,33.

„Aký bol pre mňa rok 2017? Neopakovateľný a – úžasný,“ odvetil bez premýšľania.

Už o niekoľko dní  sa však Volkov životný atletický rok skončí. Čo si želá pokorný a skromný šprintér v nasledujúcom?

„V prvom rade chcem ostať zdravý a želám si, aby boli všetci ľudia okolo mňa šťastní. Naozaj nič viac nepotrebujem,“ podotkol Ján Volko. „No a slovenskej atletike a všetkým ľuďom, ktorí sú s ňou spätí, želám, aby sa posúvala dopredu, a aby sa im plnili sny, ktoré si stanovia. A – samozrejme – všetkým atlétom želám pevné zdravie.“

 

SOM ŠŤASTNÝ AJ ZA MAŤA

Krátko pred Vianocami IAAF definitívne potvrdila, že chodecký olympijský šampión Matej Tóth, ktorého Volko vystriedal na slovenskom atletickom tróne, nepochybil a môže sa vrátiť do súťažného kolotoča. „Som rád, že to takto dopadlo a preukázala sa Maťova nevina. Konečný verdikt vnímam veľmi pozitívne. Teším sa, že Maťo môže pokračovať v kariére, som šťastný aj zaňho,“ uviedol Volko na margo toho, že IAAF sa proti oslobodzujúcemu rozhodnutiu disciplinárky SAZ neodvolá.

 

ČO DOSIAHOL VOLKO V ROKU 2017

Získal štyri medaily na vrcholných podujatiach: striebro na 60 m na HME v Belehrade, zlato na 200 a striebro na 100 m na ME do 23 rokov v Bydgoszczi, bronz na 200 m na SU v Tchaj-peji (5. na 100 m).

Na svetovom šampionáte v Londýne sa ako prvý Slovák v histórii dostal do semifinále na 100 alebo 200 m na OH alebo MS, na 200 m skončil 15., v rozbehoch na 100 m 28., keď mu postup ušiel len o stotinku.

V roku 2017 utvoril 10 seniorských slovenských rekordov: v hale na 60 m (6,62, 6,58) a na 200 m (21,11), vonku na 100 m (10,21 – vyrovnaný, 10,16, 10,15) a 200 m (20,66, 20,61, 20,54, 20,33) a najlepšie slovenské výkony na 50 yardov (5,47) a 150 m (15,33).

ME do 23 rokov v Bydgoszczi vo finále na 200 m o stotinku sekundy zlepšil rekord šampionátu na 20,33.

V európskych tabuľkách 2017 do 23 rokov je 4. na 100 m, 2. na 200 m, v seniorských 15. na 100 m a 10. na 200 m.

commonArticle.Name

Kladivár VŠC Dukla Banská Bystrica Marcel Lomnický už piaty raz za sebou nechýba medzi elitou v rebríčku AI.

BRATISLAVA 27. decembra 2017 (SAZ – GABRIEL BOGDÁNYI)

V prestížnych koncoročných svetových rebríčkoch desiatich najlepších atlétov sveta v jednotlivých disciplínach, ktoré zostavil britský odborný bulletin Athletics International a publikoval ich magazín Athletics Weekly, sa objavil iba jediný Slovák – kladivár Marcel Lomnický.

Atlét VŠC Dukla Banská Bystrica je na 10. priečke a už piaty raz za sebou nechýba medzi elitou. Najvyššie sa umiestnil vlani, keď skončil piaty. V ďalších rokoch mu patrilo dvakrát 6. miesto (2013, 2014) a raz siedme (2015).

Lídrom rebríčka kladivárov je už tretíkrát za sebou majster sveta z Londýna a suverén sezóny (patrí mu všetkých 10 najlepších výkonov sezóny) Poliak Fajdek, za ním nasledujú jeho krajan Nowicki, Pronkin z Ruska, o štvrtú priečku sa delia Bielorus Barejša a Francúz Bigot, šiesty je Miller z Veľkej Británie, siedmy olympijský víťaz z Ria Tadžik Nazarov, ôsmy Sokirskij z Ruska a deviaty Moldavčan Marghiev.

Tridsaťročný Lomnický, ktorému v tomto roku nevyšli MS v Londýne, kde skončil v kvalifikácii 13. a nekvalifikoval sa do finále, obsadil desiatu priečku aj v kladivárskom rebríčku prestížneho amerického magazínu Track and Field News. Poradie v TOP 10 je takmer totožné s poradím v rebríčku AI, akurát o 4. miesto sa nedelia Bigot s Barejšom, ale Francúz je štvrtý a Bielorus piaty.

Rebríčky Athletics International zostavovala šestica expertov - Briti Peter Matthews, Mel Watman, Stan Greenberg, Stuart Mazdon, Fín Mirko Jalava, Lennart Julin zo Švédska, Američan Ed Gordon a Slovák Alfons Juck.

Hlavné princípy pri zostavovaní rebríčkov TOP 10 podľa AI sú umiestenia na významných podujatiach (v roku 2017 najmä na MS v Londýne a na mítingoch Diamantovej ligy), vzájomné súboje najlepších a kvalita výkonov.

Strana 1 z 467 > >>